Kedy je potrebná výmena brzdovej kvapaliny a prečo ju nepodceňovať?
Mnohí vodiči ju podceňujú, keďže v nej nevidia veľký význam. V skutočnosti však výmena brzdovej kvapaliny zásadne ovplyvňuje bezpečnosť. Kedy je potrebná a čo všetko by ste o nej mali vedieť? Prinášame vám prehľad tých najdôležitejších tipov a zaujímavostí.
Na čo slúži brzdová kvapalina?
Brzdová kvapalina slúži na prenos síl z brzdového pedála na samotné brzdy. Keď stlačíte brzdový pedál, sila sa vďaka nestlačiteľnosti kvapaliny prenáša hadičkami a potrubiami až k brzdám, kde zatlačí na piestik a auto začne brzdiť.
Vedeli ste, že brzdová kvapalina sa v mnohých autách využíva aj v rámci spojkového systému? Ovplyvňuje prenos sily zo spojkového pedála na mechanizmus vypínania spojky.
Zloženie brzdovej kvapaliny
Aby dokázala brzdová kvapalina dlhodobo prenášať sily pri rôznych podmienkach bez straty svojich ideálnych vlastností, musí mať špeciálne namiešané zloženie. Tvorená je týmito 3 základnými zložkami.
Mazivo (5 – 30 %)
Ako mazivo slúžia polyglykoly, ktoré premazávajú súčasti brzdového systému a znižujú trenie. Starajú sa tak o spoľahlivý prenos síl od pedála až k brzdám.
Rozpúšťadlo (60 – 90 %)
Keďže mazivo má vysokú viskozitu a samo o sebe dobre netečie, mieša sa s rozpúšťadlami – najčastejšie polyglykolétermi – ktoré zlepšujú tekutosť a zabezpečujú homogénnu štruktúru kvapaliny.
Prísady (2 – 5 %)
Najdôležitejšie prísady brzdovej kvapaliny sú inhibítory korózie, ktoré ochraňujú kovové súčiastky brzdového systému pred hrdzavením, a antioxidanty spomaľujúce degradáciu kvapaliny.
Základné vlastnosti a body varu
Na brzdovú kvapalinu sú kladené náročné požiadavky, predovšetkým nasledovné:
- Nestlačiteľnosť: brzdová kvapalina musí byť v kvapalnom stave nestlačiteľná, aby dokázala prenášať sily s čo najmenšími stratami.
- Viskozita: súčasti brzdového systému často obsahujú malé kanáliky, ktorými musí kvapalina jednoducho pretekať, takže nemôže mať vysokú viskozitu (nízku tekutosť).
- Hygroskopické vlastnosti a odolnosť voči korózii: brzdová kvapalina by mala absorbovať vodu a vlhkosť, aby eliminovala hrdzavenie kovových komponentov systému.
- Mazacie schopnosti: piestiky, valčeky či tesnenia brzdového systému vyžadujú neustále mazanie, ktoré musí zabezpečiť práve brzdová kvapalina.
- Bod tuhnutia a varu: brzdová kvapalina musí byť odolná voči mrazom, v ktorých sa auto môže pohybovať, a zároveň je nevyhnuté, aby dobre odolávala vysokým teplotám.
Bod varu brzdovej kvapaliny
Každá brzdová kvapalina má 2 body varu – suchý a mokrý. Suchý platí pre úplne novú brzdovú kvapalinu, ktorá ešte nemá absorbovanú vodu z prostredia. Mokrý je realistickejší, keďže platí pre kvapalinu s 3,7 % podielom vody. Do takéhoto stavu sa zvyčajne dostane po 1 – 2 rokoch používania v aute.
Typy brzdových kvapalín
V dnešnej dobe sa môžete stretnúť so 4 druhmi brzdových kvapalín, pričom všetky z nich sú syntetické.
- Brzdová kvapalina DOT 3: štandardná brzdová kvapalina na báze glykoléteru. Má nižší bod varu ako ostatné druhy a väčšiu tendenciu absorbovať vodu zo vzduchu.
- Brzdová kvapalina DOT 4: vylepšená brzdová kvapalina na báze glykoléteru/boritanového esteru, ktorá má vyšší bod varu ako DOT 3 a viac prísad na zlepšenie vlastností. Je tak vhodná hlavne pre športovejšie autá alebo vozidlá do náročnejších podmienok.
- Brzdová kvapalina DOT 5: kvapalina na báze silikónu, ktorá neabsorbuje vodu a má najvyšší bod varu. Je však veľmi drahá, preto sa používa len zriedkavo.
- Brzdová kvapalina DOT 5.1: brzdová kvapalina vychádzajúca z DOT 4, ktorá má ešte lepšie vlastnosti a zvláda aj extrémne namáhanie.
Zapamätajte si: Jednotlivé typy brzdových kvapalín sa neodporúča miešať. Ak už ale z nejakého dôvodu potrebujete núdzovo doliať do nádržky so starou brzdovou kvapalinou novú, typy DOT 3, DOT 4 a DOT 5.1 sa môžu navzájom miešať – sú vyrobené na rovnakej báze.
Výmena brzdovej kvapaliny
Vo všeobecnosti platí, že výmena brzdovej kvapaliny by mala byť vykonaná každých 40 000 – 60 000 km, resp. raz za 2 roky. Ak ju máte v aute dlhšie, bude mať viac absorbovanej vody, kvôli čomu klesá bod varu. Hrozí tak, že pri prudšom brzdení alebo dlhšej jazde dolu kopcom začne vrieť, vzniknú v nej vzduchové bublinky, stane sa stlačiteľnou a nebude schopná prenášať brzdné sily. Auto tak nebude brzdiť a vy sa môžete dostať do nebezpečnej situácie.
